JNNARU, NIVI E FRIDDU

QUANNU VIU L’U’ CELU ‘NCUPPUNATU

E TRAMUNTANA SPUTA, NIVI E FRIDDU

U CORPU MIU, SI SENTI MARTURIATU

E MI STRICIU L’ALI : COM’U’ ‘NGRIDDU.

PI CURPA DU FRIDDU M’ASSURTIGGHIU

STARI DINTRA, MI SENTU CARCERATU

NDI NA GNUNI FAZZU L’U’ CUNIGGHIU

SPERU TANTU : D’UN PERDIRI L’U’ CIATU.

FRIDDU E NIVI, SUPPLIZIU DI POVIRI

SENZA L’U’ SULI, FRIDDI SU’ LI MURA

A STA MANERA, MI SENTU DI MORIRI

AGRIGNATU DI FRIDDU : E DI DULURA.

SI DUMANI TROV’U’ JORNU FURTUNATU

E ‘U SULI ‘NNI SUTTERRA, L’A’ PAURA

IU RINGRAZIU, A DIU SACRAMINTATU

SCRIVU PUISIA : E CANTU L’A’ NATURA.

Questa voce è stata pubblicata in Poesie dialettali siciliane e contrassegnata con , , , , , . Contrassegna il permalink.

Rispondi

Inserisci i tuoi dati qui sotto o clicca su un'icona per effettuare l'accesso:

Logo di WordPress.com

Stai commentando usando il tuo account WordPress.com. Chiudi sessione /  Modifica )

Foto Twitter

Stai commentando usando il tuo account Twitter. Chiudi sessione /  Modifica )

Foto di Facebook

Stai commentando usando il tuo account Facebook. Chiudi sessione /  Modifica )

Connessione a %s...